Preplácanie cestovného nesúvisí s poberaním odmeny.

Podľa zákona č.283/2002 Z.z. § 1 bod 2) písm.b - upravuje poskytovanie náhrad osobám, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu,

Ďakujem za radu.
V spomínanom paragrafe zákona o cetovných náhradách je v komentári uvedená mandátna zmluva, kde je v §566 uvedené že mandant sa zaväzuje zaplatiť odplatu mandatárovi. Musí sa táto odmena vyplatiť pokiaľ sro
nemá dostatok financií na vyplatenie, alebo stačí len dohodnúť podľa § 572 úhradu cestovných nákladov? Je vôbec nutné mať takúto zmluvu uzatvorenú, aby vznikol nárok na náhradu cestovných výdavkov?
Ďakujem.

Tu by som sa aj ja pripojila, ak konateľ, ktorý nie je v prac.pomere používa firemné auto na služ.účely, je to v poriadku alebo to musí byť upravené nejakou int. smernicou?

Nie je mi celkom jasné, že ak konateľ a spoločník nepoberá príjem z pracovnoprávneho vzťahu alebo obchodno-právneho vzťahu napr.(mandátna zmluva), je možné ho považovať za zamestnanca a vyplácať mu náhrady cestovných výdavkov?
Ak by príjem fyzicky poberali je mi jasné že na tieto náhrady majú nárok.

ani mne niečo nie je jasné... ak tento jedinec nepoberá žiadny príjem, ale pre spoločnosť pracuje zadarmo, nie je mi celkom zreteľne jasné, prečo za prácu žiadnu odmenu nechce a za využívanie auta áno - veď to je oproti mzde, resp. príjmu smiešna suma, však?... ten človek musí byť poklad a ešte veľmi dobrosrdečný, tak nechápem prečo sa chce "ulakomiť" na náhradách za auto :-)))... ak by som bola daňová kontrolórka, určite by ma zaujímalo prečo to tak je :-)
... to len tak na okraj... :-)))
Pekný deň

Ak je spoločník a zároveň nie konateľ, má nárok na náhradu cest. výdavkov, v tom prípade, ak mu to konateľ schváli.

Ak je iba konateľ, má nárok na náhradu, ak je preukázaný účel.

Ten naturálny príjem sa konateľa, ak nie je v pracovno-právnom vzťahu s firmou, netýka.

to Vladan:

Nemusí poberať pravidelný mesačný príjem ale napríklad len podiel na zisku.

Za daňové výdavky v s.r.o. "cestovné náhrady" spoločníka možno uznať vtedy, ak plnil úlohy na základe uzatvorenej písomnej zmluvy, v ktorej je dohodnuté, že bude vykonávať pracovné cesty v tuzemsku a v zahraničí.
Za daňový výdavok sa môže považovať každá realizovaná pracovná cesta v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 písm. d) z. č. 595/2003 o DzP. Rozhodujúcim kritériom v danej situácii je schopnosť preukaznosti skutočnej pracovnej cesty, t. j. nie či spoločník bol pri ceste v jednaní úspešný, ale či pracovnú cestu skutočne vykonal. Túto dokumentujete napr. správou z pracovnej cesty (ak je absolvovaná os. automobilom - záznamníkom o prevádzke motorového vozidla, resp. potvrdenkami o parkovnom v konkrétnom mieste a čase) ako aj menami a personáliami navštívených klientov, s ktorými spoločník obchodne rokoval.
Podnikanie je určitou formou špekulácie a preto prináša zisk, alebo stratu - preto sa môžu všetky realizované služobné cesty považovať za daňové výdavky ak je to so spoločníkom zmluvne dohodnuté a viete preukázať, že išlo o plnenie predmetu zmluvy, ktorým môžu byť aj obchodné rokovania.

To Fajda:
Platí to aj vtedy ak sa spoločníkovi preplácajú cestovné náhrady a odmenu nepoberá žiadnu?

Oprašujem túto tému s otázkou:
konateľ spoločnosti použije na účely služobnej cesty svoje osobné motorové vozidlo. Môže si uplatňovať cestovné náhrady ako riadny zamestnanec, ktorý použije svoje MV pre firmu ? Musí konateľ zaplatiť za toto MV daň z motorových vozidiel ?

Už som zistila, nemusí platiť daň.

Názory jednotlivých DÚ sa na túto problematiku rôznia. Akceptovaný režim však je taký, že zamestnanec, ktorý na základe internej smernice používa vlastné vozidlo na služobné účely, neplatí daň z MV. Iná situácia je u konateľa, ktorý používa vlastné vozidlo, nezahrnuté do majetku firmy. Takéto používanie vozidla na služobné účely, za účelom dosahovania zisku je podmienené zaplatením dane z MV, aby mohli byť vynaložené výdavky uznané.

Pridávam podotázku.
Čo v prípade, ak je zamestnanec súčasne konateľom.
Predpokladám, že by nemal byť problém uplatniť a obhájiť uplatňovanie cestovných náhrad ako u bežného zamestnanca, keďže samým sebou, ako konateľom je zamestnanec (totožná osoba) vyslaný na SC....
Detto neuhradiť teda daň z MV...